História obce
Slovinky vznikli ako banícka osada na pôvodne rozsiahlom gelnickom chotári. V prvej písomnej správe z roku 1368 sa vyskytujú názvy Abacuk.
Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský a práve z tohoto roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už 2 obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa stretávame s pomenovaním:
Nižné Slovinky: Abakuk, Abbakut, Slowynka, Zlowinka ultraque, Alsoszlowinka, Nižné Slovinky, maďarsky Alsózlovinka, Alsószalán
Vyšné Slovinky: Zlowinka utraque, Felsewszlovinka, Vyšné Slovinky, maďarsky Felsoszlovinka, Felsoszalánk. 
Oblasť Sloviniek a okolia sa vyznačovala značným počtom ložísk strieborných a medených rúd. Tieto sa ťažili a spracovali až do konca 19. storočia. Obyvateľstvo tvorili baníci, uhliari a drevorubači no čiastočne sa venovali roľníctvu, dobytkárstvu a poľnohospodárstvu.
Od roku 1885 sa začína nová éra baníctva železa, kde vyťažená železno - medená ruda je spracovaná v neďalekých Krompachoch v železiarenskej spoločnosti.
Začiatkom 90. rokov minulého storočia nastáva útlm baníctva zo známych ekonomických dôvodov. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy a týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v Slovinkách.
